Po skutočne dlhej dobe, odhadujem po 10-15 rokoch, som pred pár dňami opäť vzal do rúk knihu s názvom Poslanie úspech od Og Mandina. Je to novela, ktorej dej zachytáva inšpirujúci príbeh o úspešnom živote človeka, ktorý môže byť vďaka “zrnkám úspechu” nádejnou perspektívou pre mnoho ľudí.
Ako to u mňa býva pravidlom, v období, keď kniha stála po prvom prečítaní v našej knižnici, niečo do nej museli tajne dotlačiť… Proste som tam tentokrát čítal veci, ktoré tam vtedy, pri prvom prečítaní neboli. Stáva sa to aj Vám?

Jednou z tých dotlačených vecí v tejto knihe bol citát Williama Shakespeara, ktorý ma inšpiroval k zamysleniu. Znie takto:  “Naše ocenenie je naša mzda. Jeden dobrý čin, ktorý umiera bez pochvaly, zabíja tisíce ďalších, čakajúcich na ňu.”

Takže to nie sú nevyhnutne len peniaze, ktoré motivujú človeka k tomu, aby ďalej konal dobré, hodnotné činy. Vidím to tak, že peniaze sú akýmsi potvrdením, výmenou za hodnotu, ktorú sme našou prácou vytvorili a umožňujú nám platiť naše účty. Ak sú však peniaze jediním ocenením našej práce, časom naše nadšenie pre danú prácu začne klesať. My potrebujeme byť ocenení aj inak. Sme hladní aj po malej a preto zdanlivo bezvýznamnej, ale v skutočnosti veľmi dôležitej ľudskej pochvale. Chceme vedieť, že sme hodnotní, že sme užitoční, že si to niekto všíma a dáva nám to najavo. Chceme, aby nám niekto ľudsky, s priamym pohľadom do očí podal ruku a povedal: “Ďakujem. Odviedol si skvelú prácu a chcem, aby si vedel, že si veľmi hodnotný”.

Úprimne, ako často to robíme s ľuďmi vo svojom okolí? Ako často si vytvoríme tých pár sekúnd času, zastavíme sa a pochválime, poďakujeme? A nielen ako nadriadení v práci, ale aj ako manželia, manželky, otcovia, matky, prípadne deti svojich rodičov? Nič to nestojí a skutočne je to otázka pár sekúnd. Takže ospravedlnenie, že nemáme čas, neobstojí.

Vo výchove detí je to obzvlášť kritické. Americký autor 19.storočia Christian Bovee napísal, že “Slová chvály sú skutočne takmer tak dôležité v živote dieťaťa, ako prejavy láskavosti a lásky. Múdra pochvala je pre dieťa ako slnko pre kvetiny.”

Takže vedome si vytvárajme priestor a chválme, ďakujme ľuďom vo svojom okolí, ak niečo urobili dobre. Niekedy, hlavne keď sa niekto učí novú vec a ešte ju nerobí dobre, môžeme pochváliť jeho snahu, jeho ochotu. Je veľký predpoklad, že to zvládne rýchlejšie a lepšie.

Moje pozorovanie je, že dokonca môžeme chváliť na dlh!