Každému z nás sa niekedy stane nešťastie – úraz, či nehoda. Väčšinou je to preto, že sa dopúšťame hlúpych chýb. To by nebol problém, ak by sme v zápätí nemali tendenciu všetko zvaľovať na niekoho druhého, alebo na to, že máme jednoducho smolu, namiesto toho, aby sme úprimne priznali, že si za to môžeme sami. Ako zvyknem hovorievať, počasie, vláda a naša svokra s tým majú veľmi málo do činenia.

Dokonca sa zdá, že v súčasnej dobe sme úplne prestali preberať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Ak si spätne čestne premietnete sled udalostí, ktoré viedli k tomu, čo sa vám stalo, potom zistíte, že ste neboli obeťou náhody, ale v určitom momente ste jednoducho nevenovali dostatok pozornosti tomu, čomu ste mali, urobili ste nesprávny úsudok alebo ste ignorovali jasné signály, poukazujúce na možné nebezpečenstvo, vďaka ktorým ste sa mohli vyhnúť celému nešťastnému incidentu.

Problémom zvykne byť aj tzv. autopilot, teda naša tendencia zbaviť sa nutnosti niečo ďalej riadiť – mať to pod kontrolou. Ak sa snažíme “nájsť spôsob, ako v živote zvíťaziť”, potrebujeme si uvedomiť, aké dôležité je riadiť svoje vlastné kroky a odolať nutkaniu prepnúť na spomínaného autopilota. Taktiež by sme mali vedieť prevziať primeranú mieru vlastnej zodpovednosti, miesto toho, aby sme vždy, keď sa dostaneme do nejakých problémov, volali svojmu právníkovi. Ak do vás narazí auto, ktoré prešlo na červenú, potom to veľmi pravdepodobne nebude vaša vina, ale určite sa budete cítiť pri šoférovaní lepšie, ak budete mať stále zapnutý bezpečnostný pás a poobzeráte sa naokolo, či vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo skôr, ako sa pohnete na zelenú.

Zakaždým, keď sa počas šoférovania dostanem do riskantnej situácie, si neskôr, keď opadnú emócie, uvedomím, že vždy, keď mi cestu skríži nejaké auto a ja si popod nos zamrmlem: “Debil”, mal by som nadávať aj sebe za to, že sa ponáhľam, lebo som neskoro vyrazil, že som príliš agresívny či netrpezlivý, alebo sa na moment nesústredím tak, ako by som mal. Možno si motoristi na ktorých nadávam môj hnev zaslúžia, ale to ešte neznamená, že ja sám na tom vo väčšine prípadov nemám svoj podiel viny.

Možno ešte lepšie by bolo nehovoriť o vine, ale o vlastnej príčinnosti a v konečnom dôsledku by sme mohli povedať, že uznanie vlastnej príčinnosti je najlepší koncept zodpovednosti. Čo poviete?